{"id":626,"date":"2019-10-31T20:06:32","date_gmt":"2019-10-31T20:06:32","guid":{"rendered":"http:\/\/www.estetikaspol.cz\/?p=626"},"modified":"2019-10-31T20:06:32","modified_gmt":"2019-10-31T20:06:32","slug":"braq-vol-7","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/2019\/10\/31\/braq-vol-7\/","title":{"rendered":"BRA[Q] \u2013 VOL. 7"},"content":{"rendered":"\n<p><strong>ALL HALLOWS\u2019 EVE SPECIAL: O ESTETICKEJ AMBIGUITE A (VRA\u017dDIACICH) KLAUNOCH<\/strong><\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img loading=\"lazy\" width=\"723\" height=\"445\" src=\"http:\/\/www.estetikaspol.cz\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/braq-vol.-7.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-627\" srcset=\"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/braq-vol.-7.png 723w, https:\/\/www.estetikaspol.cz\/wp-content\/uploads\/2019\/10\/braq-vol.-7-300x185.png 300w\" sizes=\"(max-width: 723px) 100vw, 723px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<p>Martin Boszor\u00e1d<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Kalamb\u00farick\u00fd tag \u201ebra[q]\u201c \u2013 f\u00faziu braku a Braqua \u2013 z nadpisu radno vn\u00edma\u0165 ako referenciu nielen k tomu, o \u010dom pod touto zna\u010dkou mienim p\u00edsa\u0165, ale v podstate aj k tomu, z ak\u00fdch poz\u00edci\u00ed to mienim robi\u0165. Te\u0161ite\u013esky (odkaz na n\u00e1zov knihy Umberta Eca) mienim p\u00edsa\u0165 o popkult\u00fare, ktor\u00e1 nem\u00e1 automaticky status n\u00edzkeho vo vz\u0165ahu k vysok\u00e9mu, ale sama m\u00e1 svoje vlastn\u00e9 vysok\u00e9 a n\u00edzke, pri\u010dom zah\u0155\u0148a nielen diela an sich, ale aj s nimi spojen\u00fa recep\u010dn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 a \u017eivotn\u00fa prax (odkaz na pr\u00e1ce Juraja Mal\u00ed\u010dka), a mienim to tak robi\u0165 preto, \u017ee v spojitosti s \u0148ou \u010di prostredn\u00edctvom nej rozpozn\u00e1vam kr\u00e1su a umenie \u017eivota (odkaz na podtitul knihy Richarda Shustermana).<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Domnievam sa \u2013 a nie s\u00e1m, ale vedno napr\u00edklad s americk\u00fdm spisovate\u013eom a esejistom Michaelom Chabonom \u2013, \u017ee najzauj\u00edmavej\u0161ie veci sa spravidla dej\u00fa na pomedz\u00ed, na hraniciach, v miestach dotyku, prenikania \u010di prekr\u00fdvania, mie\u0161ania at\u010f., jednoducho tam, kde sa z jednozna\u010dnej \u010diernej a jednozna\u010dnej bielej st\u00e1va nejednozna\u010dn\u00e1 \u2013 beztak v\u0161ak zauj\u00edmav\u00e1 (!) \u2013 \u0161ed\u00e1, resp. tam, kde je azda najesenci\u00e1lnej\u0161\u00edm atrib\u00fatom eventu\u00e1lnej estetickej situ\u00e1cie ambiguita.<\/p>\n\n\n\n<p>Najzauj\u00edmavej\u0161ie veci sa naozaj pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho spravidla dej\u00fa na pomedz\u00ed. Aj preto sa napr\u00edklad v liter\u00e1rnej genol\u00f3gii ako mimoriadne funk\u010dn\u00e1 etablovala metafora tzv. \u017e\u00e1nrovej krajiny. Aj preto n\u00e1s ako \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ny druh prakticky odnepam\u00e4ti v ontologickej realite i vo fikcii fascinuj\u00fa prechody a hranice medzi, povedzme, dobrom a zlom, bden\u00edm a sp\u00e1nkom, \u017eivotom a smr\u0165ou a pod. A aj preto sa napr\u00edklad No\u00ebl Carroll ako estetik predov\u0161etk\u00fdm filmu vo svojej knihe <em>Beyond Aesthetics. Philosophical Essays <\/em>(2001), konkr\u00e9tne vo ve\u013eavravne nazvanej kapitole <em>Horror and Humor<\/em>, venuje tak\u00fdm filmom, v ktor\u00fdch sa bu\u010f div\u00e1k smeje tam, kde by za in\u00fdch okolnost\u00ed kri\u010dal (a naopak), alebo je v estetickej situ\u00e1cii viazanej na zak\u00fa\u0161anie \u201epomedzn\u00e9ho\u201c filmu n\u00faten\u00fd k tomu, aby medzi smiechom a krikom neust\u00e1le \u201eprep\u00ednal\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p>Zatia\u013e \u010do vo v\u00e4\u010d\u0161ine \u201epomedzn\u00fdch\u201c fenom\u00e9nov ako homo aestheticus, \u010ditate\u013e, div\u00e1k, posluch\u00e1\u010d at\u010f. nach\u00e1dzam neskuto\u010dn\u00fd p\u00f4\u017eitok, jedno konkr\u00e9tne stelesnenie toho, \u010do tu mienim pod slovn\u00fdm spojen\u00edm \u201eestetick\u00e1 ambiguita\u201c, vyslovene nem\u00e1m r\u00e1d (v ontologickej realite, ako aj vo fikcii). Vyslovene nem\u00e1m r\u00e1d klaunov, teda postavy, v ktor\u00fdch sa \u2013 vlastne podobne ako vo filmoch reflektovan\u00fdch No\u00eblom Carrollom vo vy\u0161\u0161ie zmie\u0148ovanom texte \u2013 sp\u00e1ja komick\u00e9 s desiv\u00fdm a humor s hr\u00f4zou.<\/p>\n\n\n\n<p>O klaunoch by sa toho dalo p\u00edsa\u0165 ve\u013ea \u2013 napr\u00edklad o tom, ako ve\u013emi \u010faleko siaha ich trad\u00edcia v glob\u00e1lnom civiliza\u010dno-kult\u00farnom r\u00e1mci \u010di o tom, ak\u00e9 r\u00f4zne typy klaunov sa z diachr\u00f3nneho i synchr\u00f3nneho h\u013eadiska naprie\u010d kult\u00farou dali a daj\u00fa identifikova\u0165. O inom v\u0161ak chcem: najprv kr\u00e1tko o tom, v \u010dom asi spo\u010d\u00edva estetick\u00e1 ambiguita viazan\u00e1 na postavu klauna, a potom kr\u00e1tko o dvoch filmoch, v ktor\u00fdch postavy klaunov robia presne to, \u010do by som od nich v intenci\u00e1ch svojej, v tejto konkr\u00e9tnej s\u00favislosti apri\u00f3rnej, podozrievavosti o\u010dak\u00e1val \u2013 teda vra\u017edia \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p>Ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fdm \u010d\u00edtan\u00edm v spojitosti s fig\u00farami klaunov je kniha teoretika a kritika kult\u00fary Marka Daryho <em>The Pyrotechnic Insanitarium. American Culture on the Brink<\/em> (1999), konkr\u00e9tnej\u0161ie kapitola nazvan\u00e1 <em>Cotton Candy Autopsy: Deconstructing Psycho-killer Clowns<\/em>. Autor sa vo svojich \u00favah\u00e1ch \u2013 a nielen t\u00fdch o klaunoch \u2013 vlastne tie\u017e pohybuje na pomedz\u00ed, ke\u010f\u017ee vlastne permanentne osciluje medzi centrom a perif\u00e9riou, mainstreamom a okrajom, \u010do je v\u0161ak v tomto momente vari najzauj\u00edmavej\u0161ie, \u00fadernou prvou vetou uvedenej kapitoly v znen\u00ed \u201eAll the world hates a clown\u201c (s. 65) ma v mojej, meliorat\u00edvne povedan\u00e9, rezervovanosti vo\u010di klaunov nenech\u00e1va sam\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n<p>Mark Dary, zd\u00e1 sa mi, plasticky vystihuje (estetick\u00fa) ambiguitu klaunsk\u00fdch fig\u00far, ke\u010f o nich napr\u00edklad p\u00ed\u0161e ako o modelovej figur\u00e1lnej reprezent\u00e1cii j\u00e1nusovsk\u00e9ho, jekyll-hydeovsk\u00e9ho \u201ejadra\u201c a postave na pomedz\u00ed \u017eivota a smrti: \u201eClown repulsion is a manifestation of the creeping suspicion that the clown\u2018s happy face is Jekyll to a far darker Hyde: an embittered alcoholic with one foot in the grave, perhaps, or a sadistic sexual predator and remorseless killer. But the deepest (if not the darkest) secret concealed in the clown\u2019s painted-on smile is our own mortality \u2013 the mocking, mirthless grin of the death\u00b4s head. Clown \u201cmouths carved into artificial smiles\u201c horrify because they embalm a spontaneous expression of happiness; the only other time a human smile freezes is when the mortician fixes it in place, for display in an open casket. Whiteface is just a death mask with a sense of humor\u201c (s. 75).<\/p>\n\n\n\n<p>Mimoriadne trefn\u00e9 sa mi zd\u00e1, \u017ee Dary klaunsk\u00e9 postavy nap\u00e1ja e\u0161te na in\u00fd rozmer ambiguity, tej, v ktorej klaun jestvuje kdesi na pomedz\u00ed \u013eudsk\u00e9ho a ne\u013eudsk\u00e9ho: \u201eDelving deeper, we find that the clown disturbs because he \u2013 it \u2013 is uncanny in the Freudian sense of the word, vacillating disconcertingly between human and nonhuman, animate and inanimate. The clown\u2019s fixed expression and pixilated antics confuse the human with the wind-up doll, the marionette, the robot\u201c (s. 76).<\/p>\n\n\n\n<p>Na z\u00e1ver jednej pas\u00e1\u017ee svojej \u201eklaunskej\u201c kapitoly Mark Dary sumarizuj\u00faco p\u00ed\u0161e \u010dosi, \u010do vn\u00edmam ako funk\u010dn\u00fa expoz\u00edciu k dvom halloweenskym filmov\u00fdm tipom viazan\u00fdm na esteticky ambiguitn\u00fa postavu (vra\u017ediaceho) klauna: \u201eClownaphobia, crystallized in the ubiquitous image of the evil clown, is a meshwork of childhood traumas, the secrets buried in Gacy\u2019s crawl space, and the cultural memories that swirl around the image of the clown: the fool\u2019s traditional association with death and the uncanny, his pre-Christian role as a scapegoat, his sneering mockery of human follies, and his longstanding status as abnormal or nonhuman Other\u201d (s. 78 \u2013 79).<\/p>\n\n\n\n<p>Na halloweensku noc v spolo\u010dnosti (vra\u017ediacich) klaunov, modelov\u00fdch stelesnen\u00ed estetickej ambiguity, odpor\u00fa\u010dam nasleduj\u00face dva filmov\u00e9 tituly: <em>Stitches<\/em> (2012, r\u00e9\u017eia: Conor McMahon) a <em>Terrifier<\/em> (2017, r\u00e9\u017eia: Damien Leone). Zatia\u013e \u010do prv\u00fd z t\u00fdchto dvoch filmov m\u00e1 s odkazom na vy\u0161\u0161ie spomenut\u00fd n\u00e1zov \u0161t\u00fadie No\u00ebla Carrolla bli\u017e\u0161ie k humoru, ke\u010f\u017ee tematizuje klauna, vracaj\u00faceho sa zo sveta m\u0155tvych, aby sa po rokoch pomstil partii medzi\u010dasom u\u017e odrasten\u00fdch deciek, ktor\u00e9 ho po\u010das narodeninovej oslavy ne\u0161\u0165astnou n\u00e1hodou zabili, druh\u00fd m\u00e1 bli\u017e\u0161ie k hr\u00f4ze. Leoneho film nadv\u00e4zuj\u00faci mimochodom na re\u017eis\u00e9rovu antol\u00f3giu troch kr\u00e1tkometr\u00e1\u017enych kusov nazvan\u00fa pr\u00edzna\u010dne <em>All Hallows\u2018 Eve<\/em> (2013) tematizuje to, ako sa po\u010das halloweenskej noci \u201ezab\u00e1va\u201c p\u00e1n Hyde (\u0161ialen\u00fd maniak) v maske nem\u00e9ho a, paradoxne, \u010dierno-bieleho doktora Jekylla (Art the Clown). Na z\u00e1ver e\u0161te jedna d\u00f4le\u017eit\u00e1 pozn\u00e1mka: Leoneho film z m\u00f4jho poh\u013eadu ve\u013emi efekt\u00edvne nap\u013a\u0148a podstatu hororu ako esteticky definovan\u00e9ho \u017e\u00e1nru.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>ALL HALLOWS\u2019 EVE SPECIAL: O ESTETICKEJ AMBIGUITE A (VRA\u017dDIACICH) KLAUNOCH Martin Boszor\u00e1d Kalamb\u00farick\u00fd tag \u201ebra[q]\u201c \u2013 f\u00faziu braku a Braqua \u2013 z nadpisu radno vn\u00edma\u0165 ako referenciu nielen k tomu, o \u010dom pod touto zna\u010dkou mienim p\u00edsa\u0165, ale v podstate aj k tomu, z ak\u00fdch poz\u00edci\u00ed to mienim robi\u0165. Te\u0161ite\u013esky<\/p>\n<div class=\"read-more\"><a class=\"btn read-more-btn\" href=\"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/2019\/10\/31\/braq-vol-7\/\">Read More<\/a><\/div>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[9],"tags":[42,107,103,104,105,79],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/626"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=626"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/626\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":628,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/626\/revisions\/628"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=626"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=626"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=626"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}