{"id":695,"date":"2019-12-03T03:01:22","date_gmt":"2019-12-03T03:01:22","guid":{"rendered":"http:\/\/www.estetikaspol.cz\/?p=695"},"modified":"2019-12-03T14:14:22","modified_gmt":"2019-12-03T14:14:22","slug":"braq-vol-8","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/2019\/12\/03\/braq-vol-8\/","title":{"rendered":"BRA[Q] \u2013 VOL. 8"},"content":{"rendered":"\n<p><strong>AMY WINEHOUSE FEAT. DANTE ALIGHIERI (ALEBO NA MARGO STEREOTYPU TRPIACEHO UMELCA)<\/strong><\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img loading=\"lazy\" width=\"723\" height=\"445\" src=\"http:\/\/www.estetikaspol.cz\/wp-content\/uploads\/2019\/12\/braq_2.0_vol-8-alt.png\" alt=\"\" class=\"wp-image-696\" srcset=\"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/wp-content\/uploads\/2019\/12\/braq_2.0_vol-8-alt.png 723w, https:\/\/www.estetikaspol.cz\/wp-content\/uploads\/2019\/12\/braq_2.0_vol-8-alt-300x185.png 300w\" sizes=\"(max-width: 723px) 100vw, 723px\" \/><\/figure>\n\n\n\n<p>Martin Boszor\u00e1d<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Kalamb\u00farick\u00fd tag \u201ebra[q]\u201c \u2013 f\u00faziu braku a\u00a0Braqua \u2013 z\u00a0nadpisu radno vn\u00edma\u0165 ako referenciu nielen k tomu, o\u00a0\u010dom pod touto zna\u010dkou mienim p\u00edsa\u0165, ale v\u00a0podstate aj k\u00a0tomu, z\u00a0ak\u00fdch poz\u00edci\u00ed to mienim robi\u0165. Te\u0161ite\u013esky (odkaz na n\u00e1zov knihy Umberta Eca) mienim p\u00edsa\u0165 o\u00a0popkult\u00fare, ktor\u00e1 nem\u00e1 automaticky status n\u00edzkeho vo vz\u0165ahu k\u00a0vysok\u00e9mu, ale sama m\u00e1 svoje vlastn\u00e9 vysok\u00e9 a\u00a0n\u00edzke, pri\u010dom zah\u0155\u0148a nielen diela an sich, ale aj s\u00a0nimi spojen\u00fa recep\u010dn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 a\u00a0\u017eivotn\u00fa prax (odkaz na pr\u00e1ce Juraja Mal\u00ed\u010dka), a\u00a0mienim to tak robi\u0165 preto, \u017ee v\u00a0spojitosti s\u00a0\u0148ou \u010di prostredn\u00edctvom nej rozpozn\u00e1vam kr\u00e1su a\u00a0umenie \u017eivota (odkaz na podtitul knihy Richarda Shustermana).<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Pred \u010dasom \u2013 v&nbsp;r\u00e1mci\nre\u0161er\u0161\u00ed k pr\u00edpadovej \u0161t\u00fadii o&nbsp;reprezent\u00e1cii typizovanej postavy utr\u00e1pen\u00e9ho\numelca v&nbsp;popul\u00e1rnej kult\u00fare \u2013 som natrafil na zauj\u00edmav\u00fd kni\u017en\u00fd titul,\nktor\u00fd muzik\u00e1lov\u00fd tvorca Dana P. Rowe &nbsp;paratextovo okomentoval nasledovne: \u201eFor even\nthe most casual aesthete, <em>Tortured Artists<\/em> is a&nbsp;chillingly familiar\nand clarifying journey. Christopher Zara\u2019s prose is at once simple\nand hauntingly complex. Required reading for any creative spirit \u2013 not the\nmention the unfortunate souls who have to put up with us\u201c. Ke\u010f\u017ee som viac ako iba \u201ecasual aesthete\u201c (nech to u\u017e presne znamen\u00e1\n\u010doko\u013evek), s&nbsp;odkazom na Roweove slov\u00e1 asi ani niet divu, \u017ee kniha\nnewyorsk\u00e9ho kult\u00farneho kritika a&nbsp;\u017eurnalistu Christophera Zaru s&nbsp;n\u00e1zvom\n<em>Tortured Artists. From Picasso and Monroe to Warhol and Winehouse, the\nTwisted Secrets of the World\u2019s Most Creative Minds<\/em> (2012) ma napriek\nv\u0161etk\u00fdm svojim limitom \u010di priamo nedostatkom zaujala. Nehovoriac o&nbsp;tom, \u017ee\nZarov predmet z\u00e1ujmu an sich \u2013 utr\u00e1pen\u00fd umelec \u2013 je v (popul\u00e1rnej) kult\u00fare\nnato\u013eko frekventovan\u00fd a&nbsp;pevne zakorenen\u00fd \u010di ukotven\u00fd, \u017ee nadobudol status\ntypizovanej postavy (v&nbsp;umen\u00ed a&nbsp;kult\u00fare) a&nbsp;tie\u017e status\nkult\u00farneho, resp. kult\u00farno-civiliza\u010dn\u00e9ho m\u00e9mu (v ontologickej realite), v\u010faka \u010domu\nz&nbsp;m\u00f4jho poh\u013eadu rozhodne stoj\u00ed za pozornos\u0165.<\/p>\n\n\n\n<p>O&nbsp;Zarovej knihe, podnetnej na\nviacer\u00fdch \u00farovniach, by sa dalo p\u00edsa\u0165 ve\u013ea. Autorovi by sa dalo mnoh\u00e9 aj\nvy\u010d\u00edta\u0165, napr\u00edklad to, \u017ee je \u010dasto a\u017e pr\u00edli\u0161 simplifikuj\u00faci, a&nbsp;teda sa\ndop\u00fa\u0161\u0165a pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00fdch skratiek, \u017ee hyperboliz\u00e1ciou, ak\u00fdmsi cool nadh\u013eadom \u010di\nir\u00f3niou miestami a\u017e pr\u00edli\u0161 n\u00e1padne maskuje povrchnos\u0165 alebo nie pr\u00e1ve\npresved\u010div\u00fa saturovanos\u0165 svojich v\u00fdpoved\u00ed, \u017ee je kde-tu viac bulv\u00e1rny a&nbsp;karikuj\u00faci\nako by by\u0165 mal alebo treb\u00e1rs aj to, \u017ee jeho kniha je zna\u010dne nelogicky\na&nbsp;dispropor\u010dne \u010dlenen\u00e1 do dvoch \u2013 a, mimochodom, na\u010disto neadekv\u00e1tne\nnazvan\u00fdch \u2013 \u010dast\u00ed. \u010co mu v\u0161ak mo\u017eno vy\u010d\u00edta\u0165 len sotva, je to, \u017ee sa, zaoberaj\u00fac\nsa fenom\u00e9nom trpiaceho umelca, venuje \u010domusi, \u010do nejestvuje. Lebo to by\nznamenalo, aspo\u0148 tak sa mi to vid\u00ed, ignorova\u0165 zjavn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n<p>Uzn\u00e1vam, celkom prv\u00e1 veta <em>Tortured\nArtists<\/em> \u201c[i]t is sometimes said that all great art comes from pain\u201d (Zara,\n2012, s. 7) m\u00f4\u017ee p\u00f4sobi\u0165 generalizuj\u00faco a&nbsp;pau\u0161alizuj\u00faco, len\u017ee dejiny\numenia a&nbsp;tie\u017e prem\u00fd\u0161\u013eania o&nbsp;\u0148om (kontextu\u00e1lne sa tu m\u00f4\u017eeme dosta\u0165 a\u017e\nkamsi k&nbsp;Plat\u00f3novi a&nbsp;k&nbsp;niektor\u00fdm jeho dial\u00f3gom) predsa len\npotvrdzuj\u00fa, \u017ee v\u00e4zba medzi, takpovediac, dvomi existenci\u00e1lne signifikantn\u00fdmi\n\u201eu\u201c \u2013 umen\u00edm a&nbsp;utrpen\u00edm (naj\u010dastej\u0161ie psychick\u00fdm) \u2013 je pomerne tesn\u00e1. Jasn\u00e9,\numenie m\u00e1 mnoho tv\u00e1r\u00ed, takisto aj utrpenie m\u00f4\u017ee by\u0165 vn\u00fatorne bohato nuansovan\u00e9,\nni\u010d to v\u0161ak nemen\u00ed na tom, \u017ee dejiny umenia s\u00fa do istej miery dejinami\ntrpiacich umelcov, ak\u00fdmsi defil\u00e9 r\u00f4znych tv\u00e1r\u00ed utrpenia. Epocha romantizmu s&nbsp;Byronom,\nKleistom \u010di Poeom napr\u00edklad v&nbsp;tejto s\u00favislosti hovor\u00ed sama za seba, \u010di\nnie?<\/p>\n\n\n\n<p>Ke\u010f sa Harold Bloom svojho \u010dasu zapodieval\nz\u00e1padn\u00fdm k\u00e1nonom, \u201ejadrom\u201c predmetu z\u00e1ujmu jeho uva\u017eovania sa stal Shakespeare.\nKe\u010f sa Christopher Zara zapodieva fenom\u00e9nom trpiaceho umelca, \u201ejadrom\u201c predmetu\nz\u00e1ujmu jeho uva\u017eovania s\u00fa \u0161tyria, pod\u013ea autora, modelov\u00ed reprezentanti toho,\no&nbsp;\u010dom je re\u010d: Marilyn Monroe, Sylvia Plath, Kurt Cobain a&nbsp;Vincent van\nGogh. A&nbsp;hoci sa t\u00e1to \u0161tvorica m\u00f4\u017ee javi\u0165 ako a\u017e pr\u00edli\u0161 eklektick\u00e1,\n\u201emetonymick\u00e1\u201c v\u00e4zba medzi nimi (najm\u00e4 t\u00e1to okolnos\u0165: pred\u010dasn\u00e1 smr\u0165 pred \u0161tyridsiatkou\nza nie celkom jasn\u00fdch okolnost\u00ed) p\u00f4sob\u00ed plauzibilne. Zara pritom svoj v\u00fdber\narchetypov inici\u00e1lne od\u00f4vod\u0148uje nasledovne: \u201eFour people \u2013 an actress, a&nbsp;writer,\na&nbsp;musician, a&nbsp;painter \u2013 have not only lived up to tortured-artist\nfolklore but helped define it: Marilyn, the lost starlet; Plath, the suicidal\npoet; Cobain, the angsty rock star; van Gogh, the delusional\nPost-Impressionist. And yet, despite the fact that their personal demons have\nthemselves become part of the vast repository of pop provincialism, their\nlegacies as artists have not been eclipsed\u201c (Zara, 2012, s. 206). O&nbsp;p\u00e1r riadkov ni\u017e\u0161ie potom autor dod\u00e1va, \u017ee\nn\u00edm ustanoven\u00e9 archetypy s\u00fa archetypmi pr\u00e1ve preto, \u017ee v&nbsp;mene svojho\numenia, kv\u00f4li ktor\u00e9mu opustili pomyseln\u00fa z\u00f3nu bezpe\u010dia, riskovali v\u0161etko.<\/p>\n\n\n\n<p>Viem si predstavi\u0165, \u017ee\no&nbsp;konkr\u00e9tnych modelov\u00fdch reprezentantoch (stereo)typu trpiaceho umelca by\nsa dalo polemizova\u0165 dlho. Neod\u0161kriepite\u013en\u00fdm faktom ka\u017edop\u00e1dne je, \u017ee tamt\u00ed\n\u0161tyria trpitelia s\u00fa ako ikonick\u00e9 subdominanty nezmazate\u013ene zap\u00edsan\u00ed v&nbsp;glob\u00e1lnej\n(pop)kult\u00farnej pam\u00e4ti. \u017de to chce d\u00f4kaz? Jeden m\u00e1m \u2013 a&nbsp;to jeden v\u00fdsostne\npopkult\u00farny. V&nbsp;datab\u00e1ze tajn\u00e9ho skladiska uchov\u00e1vaj\u00faceho vz\u00e1cne\na&nbsp;magick\u00e9 kult\u00farne definuj\u00face relikvie z americk\u00e9ho mysteri\u00f3zneho SF\nseri\u00e1lu <em>Warehouse 13<\/em> (2009 \u2013 2014) sa okrem in\u00e9ho nach\u00e1dza nielen kefa\nna vlasy Marilyn Monroe, ale aj p\u00edsac\u00ed stroj Sylvie Plathovej, sveter Kurta\nCobaina a&nbsp;straten\u00e1 ma\u013eba Vincenta van Gogha s&nbsp;n\u00e1zvom Stormy Night.<\/p>\n\n\n\n<p>Absol\u00fatne k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 sa mi\nv&nbsp;kontexte problematiky stereotypu trpiaceho umelca v\u0161ak zd\u00e1 by\u0165 to, \u010do\nartikuluje aj samotn\u00fd Zara (2012, s. 7): \u201e&#8230;but these celebrated artists chose not to\nrecoil in passive suffering. Instead, they turned their sorrow into something\nthe world would cherish\u201c. Mo\u017eno to zo m\u0148a nerob\u00ed\nnajlep\u0161ieho \u010dloveka, ale ani trochu ma nemrz\u00ed, \u017ee mi produkty (aj) utrpenia\nkohosi in\u00e9ho prin\u00e1\u0161aj\u00fa p\u00f4\u017eitok. D\u00edva\u0165 sa na <em>Niekto to r\u00e1d hor\u00face<\/em>,\nlistova\u0165 si v&nbsp;b\u00e1snickej zbierke <em>Ariel<\/em>, po\u010d\u00fava\u0165 z\u00e1znam koncertu <em>Nirvana\nMTV Unplugged in New York <\/em>\u010di len tak si \u010d\u00edta\u0165 vo van Goghovej \u201es\u00fdtej\u201c\nkore\u0161pondencii \u2013 to v\u0161etko s\u00fa aktivity, na ktor\u00e9 sa mi via\u017ee \u010dist\u00fd estetick\u00fd\nplez\u00edr. A&nbsp;dozaista nielen mne, preto m\u00e1m chu\u0165 odk\u00e1za\u0165 v\u0161etk\u00fdm t\u00fdm ve\u013ek\u00fdm\ntrpiacim umelcom nasledovn\u00e9:<\/p>\n\n\n\n<p>V\u010faka, \u017ee ste trpeli, lebo my\ntak trp\u00edme menej alebo v\u00f4bec.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>AMY WINEHOUSE FEAT. DANTE ALIGHIERI (ALEBO NA MARGO STEREOTYPU TRPIACEHO UMELCA) Martin Boszor\u00e1d Kalamb\u00farick\u00fd tag \u201ebra[q]\u201c \u2013 f\u00faziu braku a\u00a0Braqua \u2013 z\u00a0nadpisu radno vn\u00edma\u0165 ako referenciu nielen k tomu, o\u00a0\u010dom pod touto zna\u010dkou mienim p\u00edsa\u0165, ale v\u00a0podstate aj k\u00a0tomu, z\u00a0ak\u00fdch poz\u00edci\u00ed to mienim robi\u0165. Te\u0161ite\u013esky (odkaz na n\u00e1zov knihy Umberta<\/p>\n<div class=\"read-more\"><a class=\"btn read-more-btn\" href=\"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/2019\/12\/03\/braq-vol-8\/\">Read More<\/a><\/div>\n","protected":false},"author":7,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[9],"tags":[128,129,126,79,127],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/695"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/7"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=695"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/695\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":697,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/695\/revisions\/697"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=695"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=695"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.estetikaspol.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=695"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}